Lacné oblečenie z fast fashion má nízku cenu iba na cenovke. Výroba jedného bavlneného trička spotrebuje približne 2 700 litrov vody a podľa Európskeho parlamentu sa iba 1 % použitého oblečenia recykluje na nové. Pred Black Friday sa preto oplatí pýtať nielen „koľko to stojí“, ale aj „koľkokrát to oblečiem“.

Koľko vody spotrebuje výroba jedného trička?

Na jedno bavlnené tričko padne podľa Európskeho parlamentu odhadom 2 700 litrov sladkej vody. Taká spotreba zodpovedá pitnému režimu jedného človeka na 2,5 roka.

Textilná výroba spôsobuje aj približne 20 % globálneho znečistenia čistej vody, najmä farbením látok. Širší pohľad na emisie a chemikálie prináša náš článok o vplyve textilného priemyslu na životné prostredie.

Kam končí oblečenie, ktoré vyhodíme?

Väčšina vyhodeného oblečenia skončí na skládke alebo v spaľovni. Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) až 85 % textilného odpadu z domácností nebolo zbieraného oddelene. Ellen MacArthur Foundation uvádza, že na svete sa každú sekundu skládkuje alebo spáli obsah jedného smetiarskeho auta textilu.

Od 1. 1. 2025 musia všetky krajiny EÚ vrátane Slovenska zbierať textil oddelene. Slovenské obce majú uzavrieť zmluvu s oprávneným zberovým subjektom a systém upraviť vo VZN, podľa metodickej príručky ministerstva životného prostredia. Niektoré samosprávy však upozorňujú, že náklady na zber nevedia pokryť. Európsky parlament v septembri 2025 schválil rozšírenú zodpovednosť výrobcov, takže zber a recykláciu budú v budúcnosti financovať značky.

Je second hand naozaj ekologickejší?

Áno, ak kúsok z druhej ruky nahradí nový nákup. Britská organizácia WRAP vypočítala, že predĺženie aktívneho nosenia oblečenia o 9 mesiacov zníži jeho uhlíkovú, vodnú aj odpadovú stopu o 20 – 30 %.

Výhoda sa stráca pri hromadných nákupoch „na kilá“, ktoré skončia nenosené v skrini. Európsky parlament upozorňuje, že 87 % exportovaného použitého oblečenia sa spáli alebo skládkuje. Udržateľná móda teda závisí najmä od počtu nosení, nie od miesta nákupu.

Ako spoznať greenwashing v móde?

Od 27. 9. 2026 sú na Slovensku zakázané všeobecné environmentálne tvrdenia bez dôkazu, napríklad „ekologický“ či „zelený“. Pravidlá zavádza novela zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/2025 Z. z., ktorá preberá smernicu EÚ 2024/825 (ECGT). Samostatný návrh smernice o zelených tvrdeniach Európska komisia v júni 2025 oznámila, že stiahne.

• Vágne slogany ako „vedomá kolekcia“ bez konkrétnych údajov o materiáli.
• Vlastné „eko“ značky, ktoré nevychádzajú z uznanej certifikácie.
• Uhlíková neutralita produktu založená len na kompenzáciách emisií.

Ako nakupovať na Black Friday s rozumom?

Najudržateľnejšie je kúpiť iba vec, ktorú ste plánovali ešte pred zľavou. Kvalitný kúsok nosený roky má nižšiu cenu za nosenie ako lacné tričko na jednu sezónu.

• Pred nákupom si spíšte, čo vo vašom šatníku naozaj chýba.
• Kontrolujte zloženie, šitie a podmienky vrátenia tovaru.
• Nepotrebné oblečenie odneste do kontajnera na textil alebo do charity.

Náš tip: Uplatnite pravidlo 30 nosení. Ak si neviete predstaviť, že vec oblečiete aspoň 30-krát, zľavu nechajte tak.

Záver

Skutočnú cenu fast fashion platí voda, klíma aj obecné rozpočty na zber odpadu. Black Friday môže byť príležitosťou kúpiť si dlho plánovaný kvalitný kúsok, nie dôvodom plniť skriňu. Najekologickejšie je oblečenie, ktoré už máte.

Najčastejšie otázky o fast fashion

Zdroje: Európsky parlament – Fast fashion: EU laws for sustainable textile consumption, FashionUnited – správa EEA o spotrebe textilu, UNEP – UN Alliance for Sustainable Fashion, Waste Dive – správa Ellen MacArthur Foundation, Letsrecycle – WRAP, TASR – príručka MŽP pre zber textilu, Noviny.sk – Za likvidáciu textilného odpadu si zaplatia výrobcovia, Právne noviny – Environmentálne tvrdenia bez dôkazu, WavePLM – Green Claims Directive