V čase rastúceho environmentálneho povedomia a snahy o zníženie uhlíkovej stopy sa pozornosť architektov, stavebníkov aj spotrebiteľov čoraz častejšie obracia k materiálom, ktoré majú menší dopad na životné prostredie. Medzi nimi dominuje drevo – surovina, ktorá je ľahko dostupná, obnoviteľná a esteticky príťažlivá. Napriek tomu nie je odpoveď na otázku, či je drevo skutočne udržateľný materiál, úplne jednoznačná. Odpoveď závisí od viacerých faktorov, ako sú pôvod dreva, spôsob jeho ťažby, spracovania a následného použitia.

Obnoviteľnosť a uhlíková stopa

Jedným z hlavných argumentov v prospech dreva je jeho obnoviteľnosť. Stromy absorbujú počas svojho rastu oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry a ukladajú uhlík vo svojej biomase. Použitie dreva ako stavebného materiálu tak predstavuje akýsi “zásobník uhlíka”, čím sa prispieva k znižovaniu skleníkových plynov v atmosfére. Na rozdiel od ocele alebo betónu, ktorých výroba je mimoriadne energeticky náročná a produkuje veľké množstvo emisií CO₂, drevo má výrazne nižšiu uhlíkovú stopu.

Podľa štúdií Európskej komisie môže použitie dreva namiesto iných materiálov v stavbách znížiť emisie CO₂ až o 60 %. Navyše, keď drevo pochádza z dobre spravovaných lesov, kde sa za každý vyrúbaný strom zasadí nový, ide o skutočne obnoviteľný cyklus.

Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo

Kľúčovým predpokladom udržateľnosti dreva je pôvod suroviny. Drevo z ilegálnej ťažby alebo z oblastí s narušenou biodiverzitou nemôže byť považované za udržateľné, aj keď ide o prírodný materiál. Preto je dôležité zameriavať sa na drevo s certifikáciou FSC (Forest Stewardship Council) alebo PEFC (Programme for the Endorsement of Forest Certification), ktoré zaručujú, že drevo bolo získané spôsobom šetrným k životnému prostrediu, spoločnosti a ekonomike.

Na Slovensku má viac než polovica lesov niektorú z týchto certifikácií, čo je pozitívnym signálom. Avšak problémy ako nelegálna ťažba, nedostatočný dohľad alebo preferencia ekonomického zisku nad ochranou prírody stále v niektorých regiónoch pretrvávajú.

Spracovanie a životný cyklus dreva

Ďalším aspektom udržateľnosti je spôsob spracovania dreva. Použitie netoxických ochranných látok, energeticky úsporné procesy a minimalizácia odpadu pri výrobe sú kľúčové pre zachovanie environmentálnych benefitov. Moderné technológie, ako sú krížovo lepené drevo (CLT) alebo lepené lamelové drevo (glulam), navyše zvyšujú pevnosť a trvanlivosť drevených konštrukcií, čím sa rozširujú možnosti jeho použitia aj v prípade viacposchodových budov.

Na konci životného cyklu môže byť drevo recyklované, kompostované alebo energeticky zhodnotené ako biopalivo. V porovnaní s inými stavebnými materiálmi, ktoré končia často ako odpad na skládkach, má drevo výhodu v cirkulárnej ekonomike.

Tip redakcie: Ak vás zaujíma téma “drevo”, asi vás zaujme aj, ako sa Ako prebieha recyklovanie papiera?

Spoločenský a estetický rozmer

Drevo ako stavebný a interiérový materiál nielenže znižuje ekologický dopad, ale má aj pozitívny vplyv na psychiku človeka. Viaceré výskumy potvrdzujú, že pobyt v drevom obložených alebo zariadených priestoroch znižuje stres a podporuje pohodu. Navyše, ide o materiál, ktorý má silné kultúrne zakorenenie, obzvlášť v tradičnej slovenskej architektúre.

Z estetického hľadiska prináša drevo do moderných interiérov teplo a prirodzenosť, ktorá sa ťažko dosahuje umelými materiálmi. V kombinácii s technologickými inováciami a ekologickým dizajnom sa tak stáva súčasťou tzv. biofilného dizajnu – prístupu, ktorý prepája architektúru s prírodou.

A čo nás ešte čaká…

Drevo má všetky predpoklady byť udržateľným materiálom – je obnoviteľné, ekologicky priaznivé a ľahko spracovateľné. Kľúčom však zostáva jeho zodpovedné získavanie, spracovanie a využitie. Udržateľnosť totiž nezávisí len od samotného materiálu, ale najmä od systému, v ktorom funguje.

Ak budeme drevo využívať s ohľadom na životné prostredie, lesy aj budúce generácie, môže sa stať základným kameňom zelenej transformácie stavebníctva. Výber dreva ako stavebného materiálu je tak nielen technickým alebo estetickým rozhodnutím, ale aj morálnym postojom k tomu, ako chceme žiť na našej planéte.