Pojem „biophilia“ sa prvýkrát objavil v 80. rokoch vďaka známemu americkému biológovi a prírodovedcovi E. O. Wilsonovi. Jeho kniha „Biophilia“ z roku 1984 priniesla do svetovej diskusie novú perspektívu, ktorá naznačuje, že ľudstvo má vrodený inštinkt a potrebu byť v kontakte s prírodou. Od tej doby tento pojem neustále inšpiruje odborníkov z rôznych oblastí, od architektov a dizajnérov až po vedcov a ekológov.

Čo je biophilia?

Biophilia, v preklade „láska k životu“ alebo „láska k prírode“, odkazuje na ľudskú schopnosť a túžbu vytvárať spojenie s prírodným svetom. Podľa Wilsona je táto láska k prírode zakorenená hlboko v našom evolučnom vývoji. Naši predkovia, žijúci v harmónii s prírodným prostredím si vyvinuli návyky a schopnosti, ktoré ich chránili a zároveň zabezpečovali prežitie. Tento vrodený sklon k prírode pretrváva aj v modernom človeku, napriek tomu, že žijeme v mestských, technologicky vyspelých prostrediach.

Prejavuje sa to napríklad v našej fascinácii zelenými priestormi, túžbe mať izbové rastliny alebo sa z času na čas utiahnuť do prírody. V rámci interiérového dizajnu a architektúry tento koncept vyústil do tzv. biophilického dizajnu, ktorý využíva prvky prírody – rastliny, vodné prvky, prírodné materiály a prirodzené svetlo – na zlepšenie kvality života v interiéri.

Význam biophilie v dnešnej dobe

Biophilia nie je len teóriou. Jej prínosy pre ľudské zdravie a pohodu sú podložené vedeckými výskumami. Moderný životný štýl, ktorý často zahŕňa trávenie väčšiny času v uzavretých priestoroch a pred obrazovkami, vedie k tzv. syndrómu nedostatku prírody. Tento jav môže mať negatívny dopad na psychické a fyzické zdravie – napríklad zvyšuje úroveň stresu, únavy, či dokonca vedie k problémom so spánkom.

Práve biophilický dizajn prináša riešenie, ako tieto negatívne dôsledky minimalizovať. Štúdie ukazujú, že kontakt s prírodnými prvkami v našom každodennom prostredí znižuje hladinu stresu, zlepšuje koncentráciu a dokonca podporuje kreatívne myslenie. Navyše, budovy a priestory navrhnuté s dôrazom na biophilický dizajn môžu byť aj energeticky úspornejšie, keďže prírodné materiály a dostatok denného svetla prispievajú k zlepšeniu energetickej efektivity.

Biophilia vo svete architektúry a dizajnu

Biophilický dizajn sa stáva čoraz populárnejším vo veľkých mestách, kde sa kladie dôraz na vytváranie harmonických a zdravých prostredí pre obyvateľov. Príklady tohto prístupu môžeme vidieť v mnohých verejných i súkromných budovách po celom svete. Veľké množstvo moderných kancelárskych priestorov, obchodných centier či obytných budov začleňuje do svojho dizajnu prírodné prvky.

V Japonsku sa napríklad obľube teší tzv. lesná terapia alebo „Shinrin-yoku“, čo je terapeutická prax, ktorá zahŕňa vedomý pobyt v prírode a zameranie sa na svoje zmysly. Táto forma terapie je praktickým prejavom Wilsonovej teórie biophilie a poskytuje hlboké zdravotné benefity.

Dedičstvo E. O. Wilsona

E. O. Wilson svojou prácou o biophilii nielenže prispel k pochopeniu ľudského vzťahu s prírodou, ale aj k vytváraniu zdravších a udržateľnejších priestorov pre budúce generácie. Biophilia a biophilický dizajn ponúkajú dôležité riešenia pre moderný svet, ktorý čelí výzvam urbanizácie, klimatických zmien a technologickej izolácie. Tým, že sa opäť priblížime k prírode, môžeme získať nielen zdravšie prostredie, ale aj zlepšiť našu celkovú kvalitu života.